Píše Zuzana Wienk,
programová riaditeľka Aliancie Fair-play
Súdiť spôsobilosť sudcov majú ľudia, ktorým neprekážalo bezpečnostné riziko menom Sadiki či zneužívanie disciplinárnych konaní proti kritickým sudcom.
Jedno treba Smeru uznať. Jeho majstrovský zmysel pre politické šachy a až živočíšny marketingový pud by obstáli aj vo svetovej lige. Určite by sa za ne nehanbil ani maestro Frank Underwood zo seriálu House of Cards.
Úspech mal Smer vo vrecku už vo chvíli, keď zamával KDH pred očami cukríkom (ústavným vyzdvihnutím manželstva), ale zároveň ho napevno spojil s okovami (justičnými zmenami vlastného strihu i réžie).
Pojednanie o tom, čo s ochotou prijať „nevyhnutné“ podmienky robí vidina cukríka, necháme radšej na psychológov. Ako sa však ukázalo, pre víťazný bodík bolo KDH ochotné Mefistelovi odovzdať naozaj veľa a ešte aj malo pocit dobre vyjednaného kompromisu.
Počas zákulisného rokovania KDH celkom ohluchlo a postupne začalo ignorovať i varovania nimi rešpektovaných ústavných expertov a poradcov. Vyše dvadsaťročnú kariéru boja proti mečiarizmu a jeho násilným praktikám zavŕšilo v roku dvadsiateho piateho výročia nežnej revolúcie takým kopancom ústavnej tradícii, že ním spoľahlivo zhodilo z pomníka obrancov demokracie aj vlastnú sochu.
Sledovať, ako sa v cieľovej rovinke k honbe pridávali aj niektorí poslanci SDKÚ, už bolo tragikomické. Ktovie. Vysvetlenie cez kandidatúru Ľudovíta Kaníka na post predsedu vyhasínajúcej strany bude možno nasledovať.
