Píše publicista Juraj Hrabko
Prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi trvalo tri týždne to, čo zvládol šéf RTVS Václav Mika nielen lepšie, ale hlavne omnoho rýchlejšie.
Ak je správa o odchode Dáriusa Rusnáka z funkcie šéfa oddelenia styku s verejnosťou pravdivá, potom možno povedať, že v tejto funkcii bol o tri týždne dlhšie, ako v nej mal byť. Ak odchádza aj z prezidentského paláca, platí to isté.
Uvedené sa týka aj jeho zamestnávateľa, ktorému rovnaké tri dlhé týždne trvalo, kým prišiel na to, prečo Rusnák už vo funkcii nemôže zostať. Aj keď sa škandál, pre ktorý prišiel o šéfovské miesto, povlečie s Dáriusom Rusnákom už navždy, keďže na to, čo vykonal, sa nezabúda.
Podobne ako sa iný škandál povlečie s bývalou hlásateľkou športových správ v RTVS Kristínou Kormúthovou. Aj keď oba prípady majú dosť spoločného, majú aj veľa odlišností.
Napríklad v tom, že hlásateľka si napokon uvedomila, čo urobila a svoje výroky oľutovala, zatiaľ čo Dárius Rusnák zatĺkal a stále sa snažil vinu hodiť na iného.
Zlou - hoci pre pozorovateľov politickej scény nie prekvapujúcou - správou je vyjadrenie ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorý na parlamentnej pôde vyhlásil, že osobne by v prípade hlásateľky postupoval inak, a nie ukončením spolupráce.
Aj preto, lebo rozhodnutie šéfa RTVS bolo v tomto prípade nielen rýchle, ale hlavne jednoznačne správne. To, čo trvalo prezidentovi tri týždne, zvládol Václav Mika nielen lepšie, ale hlavne včas.
Verejný priestor
To, čo oboch delikventov spája, je verejný priestor, v ktorom účinkovali a v ktorom sa prehreškov voči základnej ľudskej dôstojnosti dopustili.
