Ak by lídri európskych krajín chceli niekedy opäť skúmať príčiny nízkej účasti v eurovoľbách, treba ich nasmerovať k najbližšiemu zrkadlu.
Toľko toho pred voľbami nasľubovali, ako sa bude znižovať demokratický deficit, ako sa posilnia právomoci Európskeho parlamentu a ako občania Únie získajú oveľa priamejší vplyv na jej rozhodnutia. A ako sa to všetko symbolicky prejaví i v tom, že sa predsedom Európskej komisie určite stane kandidát straníckej skupiny, ktorá eurovoľby vyhrá – čiže o ňom tiež prvý raz rozhodnú viac-menej priamo voliči.
A potom, keď voliči rozhodli, tu naraz máme troch premiérov a jednej kancelárky, ktorí sa v člne uprostred jazera dohadujú, ako voličov a vlastné sľuby obísť.