K dobru Ivana Gašparoviča treba pripísať, že už prečítal aj horšie prejavy, než bola jeho rozlúčková správa o stave republiky. Že sme sa o jej stave nič nedozvedeli, je, isteže, pravda. Ak však už tento prezident desať rokov neprekročil tieň, v ktorom k nemu neprenikol lúč svetla, sotvakto asi očakával, že sa vyvlečie z kože a prekvapí v predvečer posledného zbohom.
Gašparovič sa skrátka lúčil tak, ako úradoval. Sivou produkciou nezaujal, uspával a zaiste nenadchol ani poslucháčov, ktorí vyššie nároky než „myslím národne, cítim sociálne“ na neho nikdy ani nekládli. Mdlý a neúderný bol aj jeho pokus obhájiť angažmán v mocenskom zápase o generálneho prokurátora.
