Píše Radoslav Štefančík,
politológ, ktorý v roku 2006 kandidoval za SDKÚ
Keď lídri pravice svojho času zakladali SDK ako nástroj na porazenie Mečiara, prezentovali sa ambíciou zaviesť novú politickú kultúru.
Lenže čoskoro sa objavili informácie o pokusoch podplácať novinárov. Zoskupenie s ambíciou robiť politiku inak už pri svojom zrode stavilo na metódy svojho hlavného politického rivala a určilo tak rysy politickej kultúry na najbližšie roky.
Netrvalo dlho a sľub o novom štýle politiky sa rozplynul. Nasledoval rozpad volebnej strany, vznik SDKÚ a s ním ďalšie politické nechutnosti. Alternatívny stranícky financmajster, vláčiky, tunely, prelietaví poslanci, skupinka a po voľbách 2006 dokonca pytačky u Mečiara.
Po uzavretí spolku Fico-Mečiar-Slota nebolo pochýb, že mechanizmy zneužívania verejných financií prejdú do ďalšej fázy. Nástenkový tender, podpora sociálnych podnikov, súťaž na elektronické mýto alebo obchod s teplým vzduchom sa stali synonymami pre rabovanie verejných financií.
