Píše Ian Buruma, holandský spisovateľ a
profesor demokracie, ľudských práv a žurnalistiky na Bard College.
Je autorom knihy Rok nula: Dejiny roku 1945.
Čím dlhšie zostanú ostatné krajiny závislé od USA, tým menej budú schopné starať sa o vlastné záležitosti vrátane svojej bezpečnosti samy.
Americký prezident Barack Obama čelí útoku z dvoch strán – od takzvaných liberálnych jastrabov stojacich viac či menej naľavo od stredu, ale aj útoku aktívnych intervencionistov na pravici – za to, že je slabým prezidentom, ktorý vedie Ameriku unavenú vojnou (ba dokonca unavenú svetom) k ústupu.
Obamovi kritici na ľavici aj na pravici sa domnievajú, že Spojené štáty majú jedinečné poslanie vtláčať svoju víziu svetu. Jediný rozdiel je v tom, že tí prví ospravedlňujú svoje názory rečami o demokracii a ľudských právach, zatiaľ čo tí druhí žiadne podobné ospravedlnenie nepotrebujú, pretože Amerika je predsa najskvelejšia krajina na planéte.
Pevná ruka hegemóna
Nech je, ako chce, predpoklad, že USA by mali rázne viesť, sa opiera o predstavu, že bez dobrotivej hegemonickej sily, ktorá bude robiť svetu žandára, nastane chaos a vládu prevezmú zlovoľnejšie sily. Tento názor vyjadril najjasnejšie v nedávnom článku konzervatívny zahraničnopolitický mysliteľ Robert Kagan.
Podľa Kaganovho názoru sa nemožno spoliehať na iné krajiny, že sa bez silného vedenia USA budú správať zodpovedne. Rovnako ako iní jastrabi upozorňuje aj on nielen na to, že sa diktátori budú správať zle, ak na to dostanú príležitosť, čo je rozhodne možné, ale aj na to, že demokratických spojencov musí držať v patričných medziach pevná ruka hegemóna.
