Píše Silvester Lavrík (1964), dramatik a spisovateľ,
naposledy mu vyšla kniha Naivné modlitby
Ak vás v snahe poistiť si svoje prezidentovanie na desať rokov predsa len prepadne pokušenie zapáčiť sa všetkým, nerátajte s vďakou.
O našom dome jeden z jeho obyvateľov pri každej príležitosti hrdo hovorí, že je na najlepšej adrese v meste. Zvolenie podnikateľa a filantropa Andreja Kisku za prezidenta Slovenskej republiky v ňom vyvolalo naozaj rôznorodé ohlasy.
Úplné odmietanie živené najrozličnejšími fámami, lživými kampaňami a apriórnymi predsudkami sú na jednom póle, nadšené a bezvýhradné prijatie vyvolávajúce nereálne očakávania na druhom. V dome pyšne vsadenom do úpätia hradného kopca a pôvodne postavenom pre vyšší manažment jedného z najväčších stavebných štátnych podnikov, tieto ufrflané kádre dožívajú bez toho, aby mali chuť čo i len odzdraviť tým, ktorí sa do domu nasťahovali za hrmotu stavebných prác likvidujúcich letargiou patinované zvyšky nomenklatúrnej atmosféry sedemdesiatych rokov.
Neodpustíme, nezabudneme
Andrej Kiska je prvým naozaj občianskym prezidentom Slovenskej republiky, a to teda znamená aj zvýšené nároky na tých, ktorí ho do tejto funkcie nominovali. Teda na nás, na občanov. Lebo tentoraz sa nemôžeme vyhovárať na to, že nám prezidenta vybrala strana, vláda, či trebárs cukrárska loby.
Andrej Kiska sa zložením prezidentského sľubu stane prezidentom všetkých občanov republiky, či sa im to páči, alebo nie. Je tu teda čas, keď sa aj my, občania Slovenskej republiky, musíme k tejto výzve postaviť otvorene, čestne a zodpovedne. Je tu čas a zložiť sľub občanov prezidentovi republiky.
Aj zastupiteľná demokracia má svoje hranice. Neodvažujem sa hovoriť za všetkých občanov. Verejnosti predkladám na posúdenie aspoň návrh. Vzišiel z nezáväzných rozhovorov aj mnohoznačného mlčania obyvateľov domu na najlepšej adrese v meste. Kto má chuť, môže sa pridať a vôbec nie je potrebné potvrdzovať to svojím podpisom ani prísahou.
„Vážený pán prezident, my, občania najlepšej adresy v meste, sľubujeme na svoju česť, že vám nič neodpustíme a nezabudneme. Teda – ak sa nám to bude hodiť.“
