Píše Shannon Sims, americká právnička a novinárka
Ráno po tohtoročnom karnevale odstraňovali smetiari zo zahmlených pláží a slávnych promenád Ria de Janeiro hory odpadkov.
Ako tak čistili zvyšky po masovej párty a vymieňali si s okoloidúcimi, plahočiacimi sa po piesku kyslé úsmevy, unisono opakovali jeden refrén: „Preplnené letisko, všade zápchy a chaos, aj, aj, aj, aj, aj / všade plno ľudí, plné hotely, metro sa dusí, oj, oj, oj, oj, oj / a potom si predstavte majstrovstvá sveta!“
Veľmi sa ich to netýkalo – počas samotného karnevalu väčšina smetiarov z Ria štrajkovala.
No len o niekoľko hodín neskôr sa čerstvo uprataná pláž Ipanema opäť zmenila na produkt, ktorý Brazília predáva najlepšie: bezstarostnú radosť.
Spotení Brazílčania v sporých plavkách si svoje ležadlá usporiadali do polkruhov, otvorených smerom k modro-zeleným vlnám, načapovali si pivo a za hlasného smiechu a v spoločnosti predavačov ovocného šalátu a plážových muzikantov, ktorí prinútia každého, aby si začal poklepkávať nohou do rytmu chytľavej samby, začali rozoberať včerajšiu slávnosť.
Lenže tie hory odpadkov tam napriek tomu boli a nie je ťažké predstaviť si, aké to bude počas futbalového turnaja.
Predstav si to počas majstrovstiev
Fakt, že Brazília od dvanásteho júna hostí mesiac trvajúcu najväčšiu svetovú športovú udalosť, sa pokladal za príležitosť, aby krajina ukázala svoje organizačné schopnosti a rozvoj.
Ale pri miestnom rozšírení korupcie, rozpadajúcej sa infraštruktúre a konštantne vysokej zločinnosti Brazílčania cítia, že táto príležitosť ponúka viac zlého ako dobrého. Turnaj očakávajú tak, ako študenti čakajú na test, na ktorý sa nepripravovali.
