Predstavu, že Andrej Kiska v paláci zázračne zlepší slovenskú politiku, obrúsi čoskoro majster život.
Inauguračná reč však utvrdzuje v nádeji, že uvidíme aspoň seriózny pokus. Perspektíva, z ktorej sa Kiska pozrel na slovenský svet a svoju rolu v ňom, je navzdory prázdnym miestam v texte perspektíva prezidentská.
Súbor posolstiev sa dá namietať či pokladať za nekompletný. Zaiste sa nájdu mnohí, ktorým chýbala adresne napríklad sociálna nerovnosť. Alebo evergreeny všetkých kvázi štátnických prejavov – rómsky problém a nezamestnanosť.
Tým, že postavil reč na ochladnutí záujmu o verejný život, nedostatku dôvery v spoločnosti, Ukrajine, bezpečnosti a mieste Slovenska v Európskej únii, sa však Kiska trafil do tematického spektra, v ktorom sa budúcnosť pretína s prezidentskou pôsobnosťou.
