To, že náhoda môže byť občas dobrým sluhom, si azda povieme po prvej zahraničnej ceste Andreja Kisku. (pozn. red. - komentár bol napísaný ešte pred koncom summitu v Maďarsku)
Zhoda okolností, že sa jeho nástup, a teda odchod Gašparoviča, v čase stretol s 25. výročím opätovného pohrebu Imre Nagya, ktoré si Maďari v pondelok pripomínali, je šťastná preto, lebo na stretnutí prezidentov Visegrádu Slovensko nikdy tak nepotrebovalo štátnika ako práve teraz.
Kiska sľúbil s prezidentmi Poľska a Maďarska pomoc UkrajineČítajte
Či z Kisku štátnik aj bude, je vo hviezdach. Dobrým znamením je, že v kľúčovej otázke, ktorú pondelkový summit nemohol minúť, si Kiska myslí, že „nemôžeme sa stále pozerať len na obchod a povyšovať ho nad medzinárodné právo, pretože sa nám to v budúcnosti môže vypomstiť“.
Reč je o Ukrajine a ruských sankciách EÚ. Tie trhajú visegrádsku skupinu na plátky práve aj zásluhou slovenskej pozície, ktorá bola doteraz pravým opakom Kiskovej.
Ak teda novej štátnej hlave „prekáža egoistický postoj niektorých krajín, ktoré nadraďujú čiastkové obchodné záujmy nad záujmy celej Únie“, samozrejme sa rozumie, že mu v prvom rade – keďže je slovenský prezident – prekáža postoj Slovenska. Pretože, všakáno, na prepočítavanie sankcií cez promile HDP niet v Európe väčšieho experta od Roberta Fica.
