Píše Pavol Demeš
25 Rokov Po – k výročiu nežnej revolúcie. Článok je príspevkom o zahraničnej politike Slovenska v rámci projektu 25 Rokov Po, ktorý organizuje Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (www.bisla.sk).
Slovenská zahraničná politika prešla od Nežnej revolúcie podnes pozoruhodným kvalitatívnym vývojom. Na jej vzostupoch a prepadoch sa podieľal pomerne búrlivý vnútropolitický vývoj a zásadné zmeny v Európe po páde berlínskeho múra. V dôsledku súčasných kríz v EÚ a NATO, ale najmä konfliktnému správaniu Ruska, vedúceho k rozkolísaniu postsovietskeho priestoru, je dnes slovenská zahraničná politika vystavená viacerým neľahkým skúškam.
Slovenská zahraničná politika sa začala rozvíjať po novembri 1989 ako súčasť politiky Česko-Slovenska. Za jej realizáciu bolo zodpovedné novozriadené ministerstvo medzinárodných vzťahov SR. Po rozdelení federácie sa tento rezort diplomacie mení na ministerstvo zahraničných vecí samostatného štátu. Túto počiatočnú fázu zachytáva samostatná knižná publikácia významného slovenského diplomata Miroslava Mojžitu : Kňažko – Demeš – Kňažko. Formovanie slovenskej diplomacie v rokoch 1990 – 1993.
25 rokov po (séria 25 diskusií na BISLA)
V sérii diskusií pokračujú Alexander Duleba a Pavol Demeš.
Šiesta z nich je na tému: Kam smeruje zahraničná politika Slovenska?
Hosťami budú:
Alexander Duleba, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA)
Pavol Demeš, zahraničnopolitický poradca a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR
Moderuje: Juraj Hrabko
Diskusia sa bude konať v stredu 18. 6. 2014 o 17.00 h v sídle BISLA (Grösslingová 53, Bratislava, Christian Johnson Room).
Diskusie sú prezentované naživo a zo záznamu na www.infonet.tv.
Slovensko ako nový štát na mape Európy sa napriek pochybnostiam pomerne hladko etablovalo na medzinárodnej scéne. Od začiatku deklarovalo vôľu vstúpiť do európskych a transatlantických zoskupení spolu so susedmi z visegrádskej skupiny. Počiatočný zahraničnopolitický kapitál Slovenska sa však začal strácať vinou prehlbujúcej sa autoritárskej politiky premiéra Vladimíra Mečiara.
Tento zručný populistický politik bol zdrojom vnútropolitického a spoločenského napätia až do roku 1998, kedy bol v dôsledku masovej mobilizácie a volebného procesu porazený. Ministri zahraničných vecí sa striedali v rokoch 1993-98 ako na bežiacom páse. Bolo ich päť. Odchod Mečiara a jeho garnitúry z čela vlády odblokoval nielen domáce spoločensko-politické zmeny, ale aj medzinárodnú izoláciu krajiny.
