Ak politik vysloví dvojznačné konštatovanie, k zisteniu, čo ním chcel povedať, je najlepšie výrok skúmať v kontexte jeho doterajších činov. Platí to aj pre tvrdenia Andreja Kisku z Budapešti, že „občania maďarskej národnosti sú veľmi spokojní v našej krajine, chcú tu vychovávať svoje deti, platia dane, a že za konflikty medzi Slovákmi a Maďarmi môže politika a predvolebné kampane.
Kiskove výroky možno chápať aj tak, že Maďari na Slovensku nechcú zmenu hraníc a sú lojálnymi občanmi tejto krajiny. To by bol veľký pokrok oproti tomu, ako politici súčasnej vládnej garnitúry vrátane ich dnes už exprezidenta často spochybňujú lojalitu príslušníkov menšiny k Slovensku, všetkých kolektívne len na základe etnickej príslušnosti či preto, že s nimi v niečom nesúhlasili.
Rovnaké slová ako Kiska však často používali aj predstavitelia práve vládnucej garnitúry. V ich prípade znamenali, že je s menšinami na Slovensku všetko v najlepšom poriadku, nemajú žiadny dôvod sťažovať sa a všetky údajné problémy a porušovanie ich práv sú len výmyslami menšinových politikov.
