Píše publicista Juraj Hrabko
V úvode treba povedať, že je iba fajn, keď vláda prostredníctvom ministra spravodlivosti Tomáša Boreca položila Benátskej komisii štyri otázky vo forme „či“, týkajúcich sa právomocí slovenského prezidenta.
Nie je síce známe, kedy a ako o tom rozhodla, ani prečo to tajila vrátane toho, že odpoveď nezverejnila ani vláda, ani minister, ale hovorkyňa Ústavného súdu. Nič to. Ani vynechanie či „tiché“ vyslovenie nedôvery predsedníčke Ústavného súdu Ivette Macejkovej zo strany premiéra – keď sa jej mohol opýtať na to, „či“ môže nechať schváliť zákon, o ktorom súd rozhodol, že nie je v súlade s ústavou, ale už vo forme ústavného zákona, a ona mu odpovedala, bol terajší postup premiéra a vlády prinajmenej nezdvorilý.
