Píše Reihan Salam, americký politický komentátor
Spojené štáty urobili osudovú chybu, keď v roku 2003 začali inváziu do Iraku. Rovnako vážnym omylom bolo, keď sa o osem rokov neskôr z Iraku stiahli.
Toto mnohí ľudia ťažko chápu, pretože keď už sa raz Američania zhodli, že vojna v Iraku bola katastrofou, bolo asi nevyhnutné, aby si nad celou vecou umyli ruky. Tak sa javil aj prezident Barack Obama, ktorý v decembri 2011 vyhlásil, že „opúšťame suverénny, stabilný a sebestačný Irak,“ hoci dobre vedel, že to nie je pravda.
Ako si dnes v súvislosti s tým, ako krehký iracký štát stráca v boji s islamskými extrémistami, uvedomujú mnohí z nás, katastrofa irackej vojny sa neskončila, keď krajinu opustil posledný americký konvoj.
Varovania
Existuje len veľmi málo ľudí, ktorí mali s Irakom pravdu od začiatku. Jedným z nich je Brent Scowcroft, ktorý v prvej Bushovej administratíve pôsobil ako poradca pre národnú bezpečnosť. Američania mali dve veľké príležitosti počúvať ho, ale obe prepásli.
V auguste 2002, keď George W. Bush so spojencami zbierali dôkazy, ktoré mali podporiť zmenu bagdadského režimu, Scowcroft varoval, že útok na Irak by „vážne ohrozil, ak nie zničil, globálny boj proti terorizmu, do ktorého sme sa pustili“. Hoci bol presvedčený, že Amerika môže úspešne zničiť Saddámov režim, takisto vedel, že vojenská akcia bude drahá a krvavá a že po nej „veľmi pravdepodobne bude musieť nasledovať rozsiahla a dlhotrvajúca vojenská okupácia“. Ako vieme, varovanie zostalo v Bielom dome nepovšimnuté.
Scowcroft varoval aj vo svojej knihe Amerika a svet, publikovanej v roku 2008. Vediac, že Irak rozdeľuje vnútorný konflikt, Scowcroft tvrdil, že štát bude aspoň niekoľko rokov potrebovať americkú vojenskú prítomnosť.
Trpký koniec
Za Saddáma sunnitská menšina potláčala šiitsku väčšinu. Sunniti sa dlho strachovali, že keď sa raz šiiti chopia moci, stanú sa obeťami podobnej odvety. (Podobná dynamika dlho fungovala aj v Sýrii, kde Assadov režim, úzko spätý s allávitskou menšinou, vládol sunnitskej väčšine.)
Stalo sa a snaha vymaniť sa z područia bola hlavným motorom rôznych sunnitských povstaní, ktoré v poslednom desaťročí zasiahli Irak. Niektorí sunnitskí ozbrojenci sa nielenže chcú vymaniť z útlaku a brutality šiitov, ale chcú znovu presadiť svoju dominanciu, často na základe názoru, že šiiti sú devianti a odpadlíci.
