Ľudia s takzvanou hybridnou identitou sú zvyknutí meniť kože. Raz som slovenská, raz švajčiarska, či po nemecky píšuca autorka a dostávam pozvánky na stretnutia emigrantských spisovateľov a spisovateliek. Keď sa ma pýtajú, či sa cítim ako Európanka, podrývam to tým, že mám aj široko rozvetvenú africkú rodinu, keďže môj mladší syn má otca z Guiney. Nechcem sa nechať napichnúť na jeden jediný geografický špendlík.
Nedávno som vystupovala na konferencii Česká literatúra česaná proti srsti vo východonemeckom Meissene. Vybrala som sa na cestu. Na hlavnej stanici v Berlíne hlásili, že rýchlik do Pressburgu je pripravený a možno doň nastupovať. Zopár Američanov sa starostilo, či sa tým vlakom do Pressburgu dostanú aj do Bratislavy.
