Piatok večer. Hospoda, pivo, všade plno ľudí. Kamarátke vysvetľujem, prečo futbal vzrušuje davy. Nerozumie. Zajtra tu ide bežať polmaratón. V Olomouci. Niečo tu smrdí.
Deň predtým som debatoval s Juhoafričanom Tonym. Povedal: „Ženy a muži sa správajú odlišne.“ Rozprávali sme sa o vzdelávaní. Podľa Tonyho dvadsaťročnej skúsenosti muži reagujú rýchlejšie na otázku, ktorú učiteľ položí v triede. Ženy si nechávajú čas na premyslenie odpovede, ktorá je zaujímavejšia.
Počuť tieto Tonyho slová bolo ako stretnúť po rokoch kamaráta z detstva.
V poslednom čase som sa viackrát vyjadril v podobnom duchu. V reakciách prítomných žien a pár mužov nechýbalo pobúrenie. Po tretej takejto skúsenosti som zapochyboval: naozaj sú v mentalite mužov a žien rozdiely? Alebo má táto teória diery ako ementál?
Prisadla si ku nám mladá Slovenka. Volá sa Ivana, ale správa sa ako Káča. Hlási sa k tomu, čo je odzbrojúco sympatické. Na miestnej univerzite študuje špeciálnu pedagogiku.
