Píše Vladimír Baláž,
pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Slovenské politické elity dokázali po desiatich rokoch pochopiť, že úlohou dôchodkového systému nemá byť napĺňanie ideologických konceptov, ale zabezpečenie obyvateľstva na starobu.
Slovenský parlament prijal veľkou väčšinou hlasov takzvanú anuitnú novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Doterajšie znenie zákona upravovalo najmä to, akým spôsobom sa v druhom pilieri akumulujú úspory 1,4 milióna sporiteľov.
Novela upravuje finálnu fázu sporenia – spôsob, akým sa budú vyplácať súkromné dôchodky (takzvané anuity). Prijatie anuitnej novely nie je významné len samotným počtom hlasov. Hlasovali pre ňu predstavitelia takmer celého politického spektra. Od tých, čo druhý pilier zakladali, ako aj od tých, ktorí dokázali prekonať svoj pôvodne rezervovaný postoj k súkromným dôchodkom.
Nepríjemné precedensy
Druhý pilier pôvodne vznikol ako projekt pravicových strán a spolu s rovnou daňou patril k totemom ekonomických reforiem vlád Mikuláša Dzurindu. Postoj Smeru k takémuto projektu bol celkom prirodzene chladný.
Fungovanie druhého piliera v ďalších rokoch poznačilo politikárčenie a ideologický pingpong. Jeho neustále otváranie a zatváranie, zmeny pravidiel na porovnávanie výnosov a znižovanie sadzby príspevkov – to všetko poznačilo nielen výnosy sporiteľov, ale aj ich istotu, či im štát raz na ich úspory nesiahne. V nedávnom prieskume o plánovaní dôchodkov nám 89 percent sporiteľov povedalo, že chcú aby ich úspory chránil ústavný zákon.
