Slovenskú vládu pravdepodobne čaká druhé Kosovo. Opäť bude musieť jasne odpovedať na otázku, na čej strane stojí v konflikte Saddám Husajn verzus zvyšok sveta. Aj teraz je iste neľahké, tak ako v roku 1999 pri kosovskom konflikte, nájsť odvahu zaujať jasné stanovisko. Pre vládu nie je pravdepodobne až také ťažké nájsť odpoveď, na ktorej strane stojí v tomto konflikte Slovensko. Ťažšie zrejme bude toto stanovisko verejne deklarovať a čosi aj preň urobiť, keď už dnes si môže byť kabinet skoro istý odmietavou reakciou obyvateľstva. To totiž, ako každé iné, nemá rado vojnové konflikty.
Ak dôjde k vojne s Irakom, vláde neostáva aj tak nič iné, len urobiť to, čo pri riešení krízy v Kosove, a znovu budú platiť slová vtedajšieho (i dnešného) premiéra Dzurindu: ,,Nemôžeme sa nečinne prizerať tragédii iných!“ Taký istý postoj sa očakáva aj od dnešnej politickej reprezentácie tejto krajiny, aj keď sa mapa konfliktu posunie kamsi inam. Niekam, kde niekto odmieta zlikvidovať svoje chemické, biologické a jadrové programy.
Pred rokmi vláda obstála, povolila vojskám NATO prelety ponad Slovensko a urobila to aj napriek tomu, že slovenská populácia vtedy vysoko v 75 percentách odmietala akciu aliancie v Kosove. Iba v Rusku, tradičnom spojencovi Srbska, bol nesúhlas s ozbrojenou akciou väčší. Za svoj jednoznačný postoj aj napriek domácemu odporu naša vláda získala medzinárodné uznanie.
