Píše politológ Radoslav Štefančík,
v roku 2006 kandidoval za SDKÚ v parlamentných voľbách
Keby bol Mikuláš Dzurinda skutočne geniálnym politickým stratégom, z postu predsedu SDKÚ by odstúpil po voľbách v roku 2006. Jeho strana by Gorilu prežila ľahšie, namiesto toho teraz pomaly zaniká.
Umieračik vyzváňajúci na adrese SDKÚ nabáda hľadať odpoveď na otázku, prečo nielen tento subjekt, ale rovnako väčšina v minulosti relevantných politických strán nedokáže stabilne existovať viac než tri či štyri, v niektorých prípadoch dokonca viac než jedno volebné obdobie.
Najskôr sa však pozrime tam, kde systémy politických strán existujú dlhodobo bez nejakých zásadných zmien. V prípade niektorých straníckych systémov v stabilizovaných demokraciách ide o dôsledok prirodzeného členenia spoločnosti do niekoľkých socio-ekonomických segmentov.
Hoci počas ostatných troch desaťročí prešli aj tieto spoločnosti výraznými zmenami, voličské preferencie aj naďalej viac či menej odrážajú vnútornú štruktúru spoločnosti. Popularita strany tak nie je odvodená od obľúbenosti straníckeho vedenia ani od jednej či dvoch síce silných, ale krátkodobých obsahových priorít.
