Pri poslednom sťahovaní sme nechali náš televízor v starom byte a nový sme si nekúpili. Vzdali sme sa filmov, správ, zábavných relácií aj reklám a predstavte si, prežili sme, nijako nám to neublížilo.
Čo sa deje vo svete, vieme z rozhlasu a novín, filmy sa dajú pozrieť na Youtube. A koniec koncov, kníh máme toľko, že by všetky večery nestačili.
Začítala som sa do novej knihy, odohráva sa v Iraku, na prvých piatich stranách zomrelo niekoľko ľudí, niekoľko ďalších zhorelo. Keď sa v poli plnom mŕtvych objavilo dieťa, knihu som zavrela a viac ju čítať nebudem.
Pred piatimi rokmi by som s tým problém nemala, kniha je to výborná, no môj prah citlivosti voči násiliu sa výrazne zvýšil a ja takéto scény už nemôžem a nechcem.
