Pred pár dňami sa dožil sedemdesiatky môj prvý profesor skladby, Jožko Podprocký. Už som písal, že som mal v živote veľké šťastie na skvelých učiteľov. Jožko bol zaručene jedným z nich.
Zavítal na košické konzervatórium ako učiteľské ucho, ale okamžite si nás všetkých získal neformálnym, jemne sarkastickým a zároveň nekompromisným prístupom.
Ja som sa práve ocitol v období, keď ma prestalo baviť len hrať na klavíri a už dlhšie som sa neobratne pokúšal o komponovanie, dirigovanie, hru na bicie a všetko možné.
Keďže dovtedy nebol na konzervatóriu nikto, kto by skladbu vyučoval, Jožko sa objavil ako na zavolanie a ja som sa stal jeho prvým žiakom.
