Znenazdajky ma ovalí ticho. Priestor, ktorý býva vždy zaľudnený a ozvučený, je náhle nemý a prázdny, nechápem, ako je to možné. Nikde nepočuť auto, nevidno živej duše, takmer ako v rozprávke ani vtáčika-letáčika, zamĺkli ako kukučka po Jáne, ako to zachytil v Slovenských prísloviach Záturecký.
Námestie i jeho okolie sú mĺkve, akoby sa zastavil čas. Akoby nastal zlom, jedinečný okamih oddeľujúci dve doby, pred a po. Taký pocit som mával ešte ako dieťa v prvý deň prázdnin, chodil som do školy vedľa na Palackého ulici. Včera rozdávali vysvedčenia, myslím na dnešných školákov a v tom tichu to na mňa náhle spadne. Kto dnešným deťom pretlmočí to, čo sa napríklad na tomto námestí odohralo? Kto im priblíži nielen pamiatky a historické slohy, ale aj dejiny, ktoré sa valili týmto námestím?
