Píše Matúš Mišík,
odborný asistent na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave
V rámci inštitúcií EÚ totiž vyhráva zvyčajne „európska argumentácia“.
Dlhodobé energetické spory vedú Rusko k snahe zmeniť trasy transportu plynu do Európy tak, aby neprechádzali Ukrajinou. Projekt Severného prúdu prepojil pred niekoľkými rokmi Rusko s Nemeckom cez Baltské more. Južný prúd má prepojiť v roku 2017 Rusko s niekoľkými členskými štátmi EÚ cez Čierne more.
Plynovod bude končiť v rakúskom Baumgartene, ktorý má ambíciu stať sa stredoeurópskym plynárenským uzlom.
V rámci napätých energetických vzťahov medzi oboma krajinami sa Rusko snaží tento projekt urýchliť, aby mohlo úplne obísť Ukrajinu pri transporte zemného plynu do Európy. V súčasnosti je totiž ešte stále závislé od jeho prepravných kapacít, aby dokázalo do Európy dopraviť celý objem zazmluvneného plynu.