„Zdá sa mi, že všetci hľadíme na svoj život ako na príbeh, a som presvedčený, že psychológovia, sociológovia, historici a tak ďalej by uvítali, keby sme si to priznali. Ak nejaký človek prežije zvyčajných šesťdesiat či viac rokov, je nanajvýš pravdepodobné, že jeho či jej život v podobe úhľadného príbehu sa skončil a zostáva mu prežiť už len epilóg. Život sa ešte neskončil, ale príbeh už áno. Niektorým ľuďom sa, pravdaže, pobyt v epilógu tak protiví, že spáchajú samovraždu. Povedzme taký Ernest Hemingway.“ Podľa Kurta Vonneguta sú však aj životy, ktorých príbeh je veľmi krátky a epilóg prevažuje. Napríklad ako v prípade chlapca z románu Ostré očko, ktorý nechtiac zastrelí tehotnú ženu. Na druhej strane sú aj takí, ktorí tvrdia, že najkrajšou časťou ich života nebol príbeh, ale epilóg.