Píše sociológ Miloslav Bahna
Na Slovensku sme nešťastne skombinovali obdobie, keď začal lineárne rásť pomer počtu dôchodcov k počtu pracujúcich s nárastom dôchodkových nárokov. Vytvorili sme tým dôchodkovú bublinu.
Keď som pred piatimi rokmi uvažoval, kto bude u nás víťazom ekonomickej krízy, tvrdil som, že by ním mohli byť ľudia pracujúci v štátnej správe, ktorí sa v nastávajúcom období neistoty budú musieť najmenej obávať o svoje pracovné miesta. Hoci ľudia v službách štátu si svoje miesta počas krízy spravidla udržali, jednopercentná valorizácia v roku 2010 a nulová v období 2011 až 2013 spôsobila, že tiež (len s výnimkou lekárov a učiteľov) nepatrili k víťazom „krízového vývoja“.
Na Slovensku však existuje skupina ľudí, pre ktorých sa v tomto období istota stabilného príjmu spojila aj s jeho - nielen na krízové pomery - slušným rastom. Tou skupinou sú – možno prekvapujúco – starobní dôchodcovia.
Medzi rokmi 2008 až 2013 narástol priemerný starobný dôchodok na Slovensku o 25 percent, kým priemerná mzda narástla o 14 percent a len mierne predbehla rast cien. Dôvodom boli vzorec valorizácie, opierajúci sa o priemer inflácie a rastu miezd, ako aj relatívne vysoké novopriznávané dôchodky.
Dôchodky ako v Česku, platy o desatinu nižšie
Aj malé zmeny sa môžu za niekoľko rokov kumulovane prejaviť ako zásadné. Ukazuje to aj porovnanie vývoja dôchodkov u nás a v Česku. Kým v roku 2008 bol tamojší priemerný starobný dôchodok o 16 percent vyšší než slovenský, na konci marca 2014 už bol český vyšší len o necelé tri eurá (rozdiel 0,7 percenta). Pritom priemerný plat v Česku je aj po nedávnej devalvácii tamojšej meny stále o desať percent vyšší ako na Slovensku. Navyše, naši susedia nepoznajú vianočný príspevok pre dôchodcov a dôchodky nad 24-tisíc korún (hranica z roku 2013) zdaňujú.
