Predseda vlády sa rozhodol pre neexistujúcu hrozbu meniť ústavu. Už to je dosť zlé, ale ešte horšie je, že pre predstierané obavy o slovenskú vodu zabúda na skutočné problémy, ktorým by sa mal prednostne venovať.
Keď už teda meníme ústavu na objednávku davu, tu je zopár námetov na jej úpravy do budúcnosti, ktoré by mohli pomôcť preferenciám jeho Smeru.
Na začiatok by to mohol byť ústavný zákon o povinnosti politikov nemariť súdne pojednávania, v ktorých vystupujú ako jedna zo strán. Ústavné ťaženie proti „škodcom“ v talároch by sme potom mohli vnímať len ako začiatok a poctivú účasť na pojednávaniach, ktoré by (dajme tomu pre Roberta Fica) nemuseli dopadnúť dobre, ako dôkaz, že to s justíciou myslia úprimne.
Pretože doterajšie správanie premiéra v spore s jeho predchodkyňou vo funkcii navodzuje dojem, že si zo spravodlivosti nezakryte robí dobrý deň. Vyvoláva tým minimálne rovnaké pohoršenie ako úvahy o predaji vody. Dôvod by tu teda bol.
