Zavčasu ráno som doprekladal Žáčkovu, v pražskom Národnom divadle uvádzanú hru Ptákoviny podle Aristofana, potom som sa vybral na poštu a odoslal preklad do Prahy autorovi, nech si ho prečíta prvý, a z pošty som zamieril do ateliéru Mira Cipára.
„Kde si?“ uvítalo ma tam deväť výtvarníkov a jeden filmový režisér. „O hodinu si zdržal revolúciu!“
Bolo totiž 19. novembra 1989 – a nežná revolúcia, ktorá sa začala v tom ateliéri, zdržala potom uvedenie Žáčkovej hry o desať rokov. Až 16. apríla 1999 ju (pod názvom Ftáci ) uviedol Karol Spišák v Starom divadle v Nitre. Dovtedy sa na Slovensku nehrala preto, lebo – tesne po nežnej – divadlu, čo si preklad objednalo, sa zdala už neaktuálna – a onedlho, pre zmenu, bola znova až priveľmi aktuálna.
Taký nezmar je Jiří Žáček.
