Futbal je síce stále hra, ale ako pre koho.
Pre niekoho je to povolanie, pre niekoho kšeft, pre niekoho dokonca politika. Futbal ako hru pre hru už nevidno voľným okom, lebo na ulici sa už futbal hrať nedá, chlapci ho asi hrávajú v telocvičniach a musia platiť za to, aby ich tam pustili raz do týždňa.
Futbal sa dnes už nehráva len tak ako voľakedy, keď to bol najjednoduchší a najzábavnejší spôsob, ako využiť voľný čas.
V Pliešovciach sme raz, pamätám sa, hrali na lúke od tretej popoludní do deviatej večer. Končili sme len preto, lebo sa stmievalo. Hralo sa handrovou loptou.
Ja som potom z Bratislavy priniesol koženú a to bol hlavný dôvod, prečo som si mohol zahrať. „Milan, dones fodbal,“ kričali kamaráti pred naším domom. Nehral som tak dobre ako oni, oni zase nevideli to čo ja.
