Napísal mi bývalý spolužiak z Bratislavy: Mám kamaráta, dobráka od kosti. Cením si ho, vyhýba sa zlu. Môžeš mu vo Švajčiarsku nájsť hocijakú prácu?
Zavanulo na mňa krásou z Dobšinského rozprávok, v ktorých sa Janko vyberie do sveta a v kapse si okrem posúcha nesie iba svoju dobrotu. A vďaka nej ho odmenia pol kráľovstvom a navyše aj princeznou.
Zamyslela som sa nad dobrotou. Môj bývalý spolužiak je dobrý, veď sa stará o svojho dobrého kamoša. Ale vlastne nie celkom, iba dobrotu posiela za hranice. Taká dobrota je vec chytľavá. Zavolám do pracovnej agentúry a poprosím ich o dobrý skutok: Prosím vás, zamestnajte dobrého kamaráta môjho dobrého kamaráta, dobráka od kosti. Takýto hlboký pojem až telesnej dobroty však v nemčine nepoznajú, to je príznačné. Sú asi zlí a položia slúchadlo.
