KNIHA TÝŽDŇA / CHCEME TO, ČO MÁTE VY
Autor neopisuje príčiny a dôsledky svetovej globálnej ekonomiky a finančnej krízy, ide mu o niečo iné. Skúma toxický dosah ekonomiky voľného trhu na ľudský prvok
Angličan John Lanchester, novinár, spisovateľ, dokumentarista a moderný polyhistor patrí medzi výrazné talenty súčasnej anglickej literárnej scény. Pri písaní obľubuje presné časové ohraničenia. Jeho najnovšia kniha Chceme to, co máte vy (Odeon 2014, prekladVěra Klásková), ktorá sa dostala sa do širšej nominácie na Man Bookerovu cenu v roku 2012, sa začína v čase kolapsu banky Northern Rock a končí sa tesne pred škandalóznym bankrotom finančného kolosu Bear Stearns a Lehman Brothers, keď hrozil totálny bankrot svetového finančného systému.
Ide o skvele skomponovanú spoločenskú satiru, ktorú autor umiestnil do obdobia od decembra 2007 do novembra 2008 spolu s obyvateľmi juhozápadného Londýna, presnejšie štvrti zvanej Clapham. Je to čas hysterického narastania finančnej bubliny - obdobia, ktoré sa začalo ideálne krásne a skončilo sa veľmi bolestne. Bublina praskla a všetci sa čudovali, ako by zabudli na základné zákony fyziky.
Lanchesterovi sa podarilo zachytiť všetky možné národnostné skupiny žijúce viac-menej legálne či nelegálne v Londýne, od poľského údržbára, maďarskej aupairky, senegalského futbalového hráča, vysokoškoláčky a disidentky zo Zimbabwe pracujúcej načierno, dohliadajúcej a pedantne penalizujúcej nedodržiavanie parkovacích hodín, až po pakistanských majiteľov malého bufetového obchodíka so zmiešaným tovarom. Lanchester rozohral na šachovnici života hru tých najrozličnejších figuriek, až by sa zdalo nemožné, aby sa ich osudy mohli nejako spojiť. To všetko na pozadí nelogickej spleti emigračných zákonov, sprofanovaného športu, skrytých osobných pudov a komplexov a hlavne dier a nedostatkov v bankovníctve.
Široká paleta spoločenských vrstiev
Spolu s Lanchesterom si čitateľsky pochutnáme aj na širokej palete londýnskych spoločenských vrstiev od bankárov, imidž predstierajúcich umelcov undergroundu, meštiačikov strednej vrstvy, polície a hrozby islamského terorizmu cez dôchodkyňu netušiacu, že jej skromný dom má odrazu miliónovú hodnotu, až po niekoho, kto celé okolie pozoruje a bombarduje zimomriavky naháňajúcimi pohľadnicami s odkazom: „Chceme to, čo máte vy…” Každý komentuje tento bizarný oznam po svojom. Dôchodkyňa s diagnózou mozgového tumoru sa priam filozoficky spýta nahlas pre seba: „Prečo by niekto, preboha, chcel to, čo mám…?”
Pri opise večierkov alebo spoločenských dobročinných bálov londýnskej smotánky niet núdze o zábavu. Veď každý každého nenávidí do špiku kosti. V manželských pároch to nie je inak. Arabella, manželka mladého, o finančnej kríze netušiaceho bankára Rogera, komunikuje so svojím mužom len prostredníctvom lístkov plných vulgarizmov a nadávok, kým postavičky moderných sluhov a povrchných kamarátok obdarúva medovými deminutívami. Je chorobne vášnivou shopperkou a kunzumentkou a táto vlastnosť, ktorá ešte pred mnohými rokmi mala negatívny nádych, sa odrazu v 21. storočí dostala do kategórie cností. Jej manžel Roger, nekompetentný vo svojej profesii, nerozmýšľa o ničom inom, iba o miliónovom vianočnom bonuse v banke, kde pracuje. Nikto sa s nikým nerozpráva, len si v hlave žije svoj sen o živote podľa možnosti bez toho druhého alebo spriada sny o sladkej nelogickej pomste.
Irónia o živote na jednej ulici
Aj dcéra pomaly zomierajúcej Petúnie radšej vášnivo čistí a upratuje dom, namiesto toho, aby sedela pri matke a držala ju za ruku v jej posledných chvíľach. Autor v týchto pasážach zachytáva našu ľudskú hlúposť, ktorou sa odvraciame od drobných krás každodenného života.
Táto balzacovská ľudská komédia je iróniou o živote ľudí žijúcich na jednej ulici - Pepys Road v domoch, ktorých hodnota bláznivo neuveriteľne narastá. Všetci sú milionári, no niektorí o tom ani nevedia, a tí, čo to vedia, by, pravdaže, chceli ešte viac. Vždy to tak bolo, je a bude. Veľmi ľudské a prirodzené. Uverili sme, že sme dobrí, geniálni, neporaziteľní a všetko v živote je navždy. Presne naopak, ako to v skutočnosti v ľudskej histórii býva. Aj tá sa len opakuje, menia sa iba aktéri a kostýmy. Veď ide len o prelievanie bohatstva. Raz jedni, raz druhí...
No neľakajte sa. Autor neopisuje príčiny a dôsledky svetovej globálnej ekonomiky a finančnej krízy. Ide mu o niečo iné. Zameral sa na toxický dosah ekonomiky voľného trhu na ľudský prvok.
Nostalgia za „tým pravým anglickým“
Na anglického autora Johna Lanchestera som pred rokmi natrafila úplne náhodne, keď sa mi do rúk dostala jeho pomerne útla knižka Mr. Phillips. Ukázalo sa, že je to malý - veľký anglický existencialistický román, ktorý bol nostalgiou za „tým pravým anglickým“, filozoficky súčasný, úsmevný, inteligentný, s otvorenými nezodpovedanými etickými otázkami. Bol presne o tom, čo napovedal názov. Mr. Phillips, účtovník, ktorého vyhodili v piatok pri reorganizácii firmy, v ktorej prežil takmer celý život, a ktorý ešte pred 48 hodinami vedel, kde patrí a čo má robiť, sa v pondelok zobudí a uvedomí si, že je nikým a nevie, čo s nekonečným dňom, ktorý naňho čaká.
Keď sa Lanchestra na jednej čítačke v USA spýtali, prečo v tomto románe neanalyzoval príčiny ekonomického krachu, odpovedal, že jeho cieľom nebola finančná analýza, ale sonda do duše človeka. Ak sa chcel niekto dozvedieť, čo boli skutočné racionálne príčiny krízy, v ktorej sme sa všetci ocitli, odporúča prečítať si jeho literatúru faktu Dlhujem ti – Prečo každý každému niečo dlhuje a nikto nemôže platiť (I.O.U. Why Everyone Owes Everyone and No One Can Pay).
Autor: Danica Hollá
