Pred časom som dočítal knihu Nassima Taleba Antifragile a v týchto dňoch som začal čítať kompletné dielo Ľudovíta Štúra. Hoci oboch mysliteľov delia storočia, často sú prekvapujúco súhlasní.
Štúr článok Naše položenie vo vlasti (1846) uvádza premisou: „Nie je potrebné, aby v jednej vlasti len jeden národ, t. j. jedného pokolenia prebýval.“
A o kus ďalej pokračuje: „Moc centrálna nie je vstave priraziť k vlasti úmysly a duše jednotlivcov, keď ony samy za tým nejdú a po nej nie sú upriamené. Takýto spôsob, jednotvárnosť miesto spravodlivej jednoty vo vlasti uviesť, je aj ten, národy rozličného pokolenia chcieť jednou národnosťou, t. j. formou jednej reči alebo jednorečnosťou zjednotiť.“
A hoci týmito argumentmi Štúr mieril najmä proti tendenciám obracať Slovákov na predstavu o jednotnom uhorskom národe s dominanciou maďarského etnika, jeho uvažovanie o národe zostáva aktuálne dodnes.
