Píše Vladimír Baláž,
ekonóm Prognostického ústavu SAV
Bolo by vážnou chybou popierať riziká modernej spoločnosti, ale rovnakým omylom je ich démonizácia. Proroci posledného súdu ignorujú schopnosť ľudstva získavať poznatky a pružne reagovať na meniaci sa svet.
Ľudia milujú horory. Také priamočiare, kde nenažraní votrelci na palube kozmickej lode naháňajú ženu v nohavičkách, ale aj grandiózne, kde zmutovaný vírus mení ľudstvo na zombíkov.
Patent na horory však už dávno nemá len Hollywood. Aj veda chce mať svojich pätnásť minút slávy. V typickom populárno-vedeckom programe aspoň päťkrát narazí do Zeme meteorit, vybuchnú tri sopky, ľudstvo vyhubí globálna epidémia a Zem nakoniec pohltí čierna diera.
Nezaostáva ani seriózna veda. V 70. rokoch minulého storočia vedci strašili laikov globálnym ochladením, vyčerpaním surovinových a energetických zdrojov a nezvládnuteľnou populačnou explóziou. Dnes sa bojíme globálneho otepľovania a starnutia a vymierania populácie.
Byť alarmistom je vďačné
Novodobí proroci rizík, napríklad nemecký sociológ Ulrich Beck a anglický sociológ Anthony Giddens, poukazujú na riziká vytvorené človekom. Od znečistenia životného prostredia až po priemyselné katastrofy.
Najmä Beck mal historické šťastie, keď pár mesiacov po publikovaní jeho knihy Riziková spoločnosť vybuchol Černobyľ. Je to jasné. Ľudstvo nezvláda vlastnú civilizáciu a (dobre mu tak!) zahubí sa samo.
Byť alarmistom je vďačné.
