Dva štátne sviatky, jeden český a jeden slovenský, zajtra na jeden deň opäť pomyselne spoja obe krajiny. Obe budú oslavovať československý 17. november 1989. U západných susedov to bude už niekoľkýkrát oslava Dňa boja za slobodu a demokraciu, no a u nás druhýkrát v histórii samostatného Slovenska Deň boja proti totalite. Názvy však nie sú dôležité. Slováci aj Česi si pripomenú významný míľnik spoločnej histórie.
Aj keď sa to mnohým asi nebude zdať a budú mať pocit, že ideály revolučnej doby sa vytratili, trinásť rokov od 17. novembra je čo oslavovať. Tie ideály sa napriek prevládajúcej skepse nakoniec predsa len presadili. Iste, nepresadili sa tie najidealistickejšie, napríklad ,,sľúbili sme si lásku…“. Ale ani tie ostatné nie sú na zahodenie.
Občan sa po novembri stal naozaj slobodným, nevládne mu jedna strana, jeho ľudské práva sú skutočne chránené, má možnosť vychutnávať si pluralitný systém demokratického zriadenia, voliť strany, ktoré sú mu blízke, a dokonca môže nahlas až nenávidieť tie, ktoré jeho vkusu nevyhovujú. A keby sa mu aj zmienených vecí v plnej miere nedostávalo, existujú zákonné páky a opravné prostriedky.
