Kapitola poľnohospodárstva sa stáva toptémou médií až na konci vyjednávacieho obdobia s Európskou úniou. To hovorí samo za seba. Počas uplynulých rokov totiž okrem vyjednávačov túto tému nik nebral vážne a diskusia okolo agrárnikov bola čiernobiela: dotovať alebo nedotovať. Do tohto ponímania prišla potom koncepcia ministra Koncoša, ktorá sa po prerokovaní vo vláde stala bezcenným papierom. Nebola ničím iným ako zoznamom zbožných želaní.
Možno súhlasiť s názorom, že bruselský návrh štvrtinových priamych platieb sa už nezmení. Podobne, ako sa nezmení balík peňazí na rozšírenie únie. O tom, ako budú nové členské krajiny vedieť ovplyvňovať dianie v Bruseli pri príprave rozpočtu od roku 2007, by sa však malo hovoriť už dnes. Dnes totiž ešte otázka skutočne znie: vstúpiť so štvrtinovými platbami alebo nevstúpiť vôbec? Pri schvaľovaní rozpočtu na roky 2007 až 2013 však už pôjde o spolurozhodovanie medzitým prijatých členov. Nie sú silní, ale spolu môžu niečo dosiahnuť.
Slovenskí agrárnici pravdepodobne nikdy nezískajú priazeň francúzskych. Priazeň krajín, ktoré sú donorské a v ktorých dominuje priemysel, však už získať môžu. To, že na rozšírenie únie bol potrebný deal medzi Berlínom a Parížom, znamená, že Nemci nie sú práve naklonení nadštandardnému dotovaniu agrárneho sektora a podobne sú na tom krajiny Beneluxu či Británia. Cesta kandidátskeho agrárnika teda nevedie k demonštráciám pred zastupiteľskými úradmi únie, ale už teraz k hľadaniu spojencov, aby Európska únia skutočne prehodnotila agrárnu politiku a vpustila do nej aspoň kvapku nejakého slobodného trhu.
