Píše romista Rastislav Pivoň
Frustrácia u niektorých vedie k násiliu. Netreba si však myslieť, že ich je väčšina. Aj ľudia z osád ich považujú za gaunerov.
Správy o agresivite a hyenizme rómskej mládeže zapĺňajú stránky médií a internetové diskusie, ale aj rozhovory ľudí na zastávkach MHD či v krčmách naznačujú, že ešte nie je zle, ale čoskoro bude.
Adolescenti či mladiství vyrastajúci v rómskych osídleniach majú práve také isté túžby a sny ako iní mladí: chodiť na zábavy a diskotéky, dobre značkovo sa obliekať, dovoliť si posedieť v bare, občas nejaký alkohol, cigarety a v horších prípadoch aj drogy - skrátka mladý človek chce byť in. A byť in znamená mať peniaze. Veľa peňazí. A tých niet. Chcem tým naznačiť, že kriminalita časti rómskej mládeže nemá ten pravý sociálny charakter. Nelúpia pre potrebu najesť sa.
Hladní idú na železo, potiahnu čosi z obchodu, poľa, záhrady, no nekaličia a nemordujú.
Tínedžeri v osadách žijú obklopení všeobecným nedostatkom, škola ich neláka, dôležité je uspokojiť materiálne potreby a relatívne vysoké finančné náklady spojené so životom mládeže súčasnosti. Frustrácia, bezvýchodiskovosť, azda aj neschopnosť nájsť prostriedky na uspokojenie týchto potrieb motivujú na hľadanie iných možností.
Obeťami sú najčastejšie starí, osamelí ľudia, ale aj miestni dedinskí čudáci, samotári, alkoholici, ktorí sa Rómom nezvyknú vyhýbať a často práve s nimi trávia čas.
