Predstavte si osobu so stoeurovým mesačným hrubým platom, ktorá je jediným zamestnancom eseročky s ročným obratom okolo 30-tisíc eur. Ak v nej chcete vidieť podvodníka, predstavíte si niekoho, kto nechce platiť odvody, a preto skrýva svoj skutočný príjem. Tisícky eur mu jeho firma vypláca na ruku, ale pred daniarmi a poisťovňami sa tvári ako človek takmer bez príjmu.
Môžete sa začať pohoršovať nad tým, že ten človek potom možno v starobe bude mať ultra nízky dôchodok a bude pýtať štát, aby mu doložil na slušné prežitie. Alebo mu budete vyčítať, že hoci zaplatí na zdravotných odvodoch len 14 eur mesačne, keď príde k lekárovi, bude mať nárok na starostlivosť ako všetci ostatní. Respektíve, môžete sa hnevať, že nebyť takých ako on, v zdravotníctve by bolo viac peňazí.
No len z účtovníctva nikdy nezískate jednoznačný dôkaz, že tento človek je podvodník a zarába viac ako len sto eur. Preto máte na výber v zásade len dve nedokonalé možnosti.
Ľudí, čo obchádzajú odvody a platia len minimum, pribúdaČítajte
