Píše politológ Radoslav Štefančík
Aj keď sa kroky Andreja Kisku môžu zdať sympatické, nemal by ísť nad rámec pôvodných právomocí prezidenta. V bývalých krajinách s nedemokratickým režimom sú reprezentatívne kompetencie hlavy štátu najvhodnejšie.
Nikomu z vládnej strany vrátane jej „akoby člena“ Ivana Gašparoviča sa nemožno čudovať, ak mu aktivity súčasnej hlavy štátu prekážajú.
Pritom Andrej Kiska nerobí nič iné, len aktívne využíva zmätočný výklad ústavy, ktorý Smer za pomoci bývalej hlavy štátu a ideovo blízkych sudcov na Ústavnom súde pripravil pre svojho straníckeho šéfa.
Lenže vox populi rozhodol inak, porazený Robert Fico sedí aj naďalej na Úrade vlády a členovia Smeru zúria, pretože Gašparovičovo dedičstvo nespravujú podľa vlastných predstáv a záujmov oni.
Prepočítali sa
Ak sa Robert Fico dal v minulosti počuť, že chce byť silným prezidentom, ale nechce novelizovať ústavu, nehovoril do vetra. Smer totiž prišiel na jedinečný, hoci nevhodný spôsob zmeny základného zákona. Obídením parlamentu.
