„Tadeto pozor,“ držal ma za predlaktie fešný čašník s kumulovanými funkciami a stredoslovenským humorom, „tieto časti kúrie nazývame suchým toboganom, ľahko sa vám aj tu hocčo prihodí. Už ste sa aj tak riadne zdrngali.“
Rôzne úrovne chodby, zakryté nenápadným behúňom, vznikli spojením niekoľkých domov do útulného penziónu v hornej časti staromestského námestia. Práve na tom námestí stredoslovenskej metropoly som sa pred pár hodinami vystrela, hľadiac nahor na krásne zrekonštruovanú vežu, a skončila s výronom kolena na tamojšom nemocničnom urgente. Inak veža je zo žabej perspektívy ešte impresívnejšia.
