Píše britský historik Timothy Garton Ash,
profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite
Keby Putin nevyslal k susedom príslušníkov špeciálnych jednotiek, nemuselo dôjsť ku katastrofe.
V roku 1994 som v polospánku sedel za okrúhlym stolom v Petrohrade, keď zrazu začal pišťať malý, podsaditý muž s tvárou podobajúcou sa na potkana – zjavne nejaký pobočník miestneho starostu.
Rusko, ako povedal, sa dobrovoľne vzdalo „obrovských oblastí“ bývalých republík Sovietskeho zväzu vrátane oblastí, „ktoré historicky vždy prináležali Rusku“.
Nemyslel len na „Krym či severný Kazachstan, ale tiež napríklad na Kaliningradskú oblasť“.
Rusko jednoducho nemohlo len tak opustiť a nechať napospas osudu „dvadsaťpäť miliónov Rusov“, ktorí zrazu žili v zahraničí. Svet by mal preto rešpektovať záujmy ruského štátu a „ruských ľudí ako veľkého národa“.
Ako ste už iste uhádli, meno tohto iritujúceho človeka bolo Vladimir Vladimirovič Putin.
