Otcovia zakladatelia nemeckej elektronickej scény urobili skvelú 3D show. Ich koncept bol síce avantgardný pred štyridsiatimi rokmi a dnes je „len“ dobrý, ale hrali s chuťou a s ironickým žmurknutím, vyjadreným retro animáciami.
Tešil som sa analógovou hudbou z čias, keď stolové počítače vyzerali ako malý televízor. Mladých v dave okolo mňa to bavilo len pol hodiny a postupne sa presúvali inam. Zrazu som sa cítil ako animovaná figúrka na trojrozmernej mape, uprostred ktorej nemecká elektráreň zo všetkých síl poháňa to európske dynamo a všetci naokolo cicajú z káblov elektriny, čo sa len dá a pritom sa len tak trasú, aby už mohli zdrhnúť. Nuž, euroanalytik som len pocitový, nie som ani expert na všetko od eura cez kruhy v obilí až po zostrelenie malajzijského lietadla. Pár pív by mi isto dodalo nepriestrelné argumenty a čo ešte diskusia v kolektíve spriaznených a večne prednasratých občanov, akých denne stretávam hádam aj sto?