Nazývajú ju aj kolektívnou samovraždou Európy a západnej civilizácie. Je to, samozrejme, prehnané, svoje (možno) najlepšie obdobie mala západná civilizácia stále ešte len pred sebou.
Vyjadruje to však hĺbku otrasu, ktorý prvá svetová vojna Európe spôsobila. Šok bol o to väčší, že prišiel zdanlivo prekvapivo a z ničoho nič po niekoľkých desaťročiach mieru a pokroku, po šťastnom období, keď sa zdalo, že môže byť už len lepšie a lepšie, že sú ľudia čoraz múdrejší a osvietenejší, pomocou modernej techniky ovládnu svet i prírodu a lepšie sa bude žiť aj širokým masám.
Boli to, samozrejme, z veľkej časti ilúzie a sebaklamy, veď práve sa končilo storočie vzniku moderného nacionalizmu a zárodkov neskorších totalitárnych ideológií. Európsky blahobyt umožňovalo sčasti vyciciavanie kolónií.
