Píše Russell Shorto, americký historik,
autor knihy Amsterdam: najliberálnejšie mesto sveta
Útoky z jedenásteho septembra videli ako útok na slobodu. Holanďania majú k ideológii vrodenú nedôveru.
Počas šiestich rokov, čo som strávil v Amsterdame, som nemohol pochopiť jednu vec – holandský vzťah k celebritám.
K tým domácim je oveľa viac vášnivý ako, povedzme, k hollywoodskym hviezdam. A uprostred intenzívneho klebetenia o domácich filmových či športových osobnostiach zrazu ľudia začnú rozprávať tak, ako keby bola celebrita členom ich rodiny, ktorá sa len začala správať povýšenecky.
Prirodzene a neoficiálne
Vysvetlením je veľkosť národa. Šestnásť miliónov obyvateľov sa tlačí na území menšom ako Slovensko a každého delí od niekoho iného len zopár známych.
Wesley Sneijder, Robin van Persie a iné hviezdy holandského futbalového tímu spadnú na Zem, pretože váš strýko sa s niektorým z nich pozná.
Toto mi zišlo na um, keď som sledoval smútočné zhromaždenia na pamiatku obetí letu MH-17. Dve tretiny z nich boli Holanďania.
Spýtal som sa svojich holandských priateľov, ako sa majú. Ako som viac-menej očakával, každý nejako poznal aspoň jedného z cestujúcich.
Jeden, ktorý žije v Haagu, povedal, že jeho dcéra pozná dievča, ktorého celá rodina bola na palube – išli na dovolenku na Borneo. „Chodili spolu do základnej školy i na balet,“ povedal. „Keď si predstavíš ten ich prázdny dom, to je neskutočné.“
Zopár ľudí sa rozohnilo a vravia, že ich krajina by mala Rusko potrestať. Na facebookovú stránku holandského ruského centra niekto umiestnil adresu Putinovej dcéry, ktorá žije v Holandsku. A čítal som aj niekoľko útočných viet na Twitteri.
