Píše publicista Juraj Hrabko
Súdna rada schválila nových kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, s ktorou minister zahraničia nechce mať nič spoločné. V zahraničí totiž nevysvetlí, že je iba poštárom.
Spor medzi ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a Súdnou radou o predloženie tretej trojčlennej kandidátky Slovenska na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva nabral na intenzite. Nečudo, funkčné obdobie Jánovi Šikutovi uplynulo už takmer pred rokom.
Niežeby Súdna rada a vláda boli doteraz nečinné, naopak, boli činné až tak, že predchádzajúca kandidátka bola už pred rokom odmietnutá, keďže kandidáti neboli „dostatočne kvalifikovaní“.
Rada aj vláda preto koncom minulého roka schválili ďalšiu kandidátku. Zostala však iba na Slovensku, keďže minister Lajčák oznámil, že „došlo k určitým zádrhom“. Vysvetlil, že jeho „záujmom je ponúknuť iba také mená, ktoré majú šancu uspieť“. Inými slovami, dostal echo, že aj ďalšia kandidátka je neprijateľná a keď bude odovzdaná, bude opäť odmietnutá.
Minister s ňou nechce na medzinárodnom poli opäť zhorieť ako fakľa. Lenže na to mal myslieť skôr a navrhnúť vláde, že sa rokovanie o kandidátke buď odloží, alebo ju neschvália. Napokon, hrozba opätovnej nepriechodnosti bola verejným tajomstvom, o ktorom dobre vedel.
