V pondelok uplynulo sto rokov, čo Rakúsko-Uhorsko po tom, čo Srbsko odmietlo jeden bod viedenského ultimáta, začalo ostreľovať Belehrad, čím sa začal dovtedy najrozsiahlejší konflikt.
Okrem poučenia, že spoliehať sa na pokrok a jeho nezastaviteľnosť nie je veľmi múdre, existuje aj veľa iných.
Prvé súvisí priamo so zámienkou na ostreľovanie. Rakúsko-Uhorsko malo právo požadovať vyšetrovanie vraždy následníka trónu, najmä ak existovalo podozrenie, že Belehrad o teroristoch z Čiernej ruky vie, či ich dokonca chráni. Lenže táto požiadavka bola súčasťou ultimáta formulovaného tak, že by ho ako celok zrejme neprijala žiadna vláda štátu, ktorý sa chce volať suverénnym. Ponižujúci prístup nebol výnimočný ani na povojnovej Versailleskej konferencii, čo malo v porazenom Nemecku svoje dôsledky. Snaha úplne pokoriť súpera môže viesť k úplnému opaku.
