Píše Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV
Normálni ľudia v júli ujdú k vode alebo do hôr. Nie vedci. Tí neochvejne pracujú ďalej, aby našli pravdu a urobili ľudstvo šťastnejším. Pospolitý ľud sa uspokojí s konštatovaním, že šťastie je „muška jenom zlatá“. Vedci však potrebujú šťastie najprv presne zmerať a potom zistiť, kto a prečo je vlastne šťastný.
K priekopníkom merania šťastia patrí americký psychológ Ed Diener. Ako jeden z prvých nechal ľudí hodnotiť svoje pocity spokojnosti so životom na škále od 1 (nanič) až po 7 (ideál). Dnes ju už prieskumov šťastia a spokojnosti so životom plno.
Asi najznámejší vykonáva Gallupov ústav pre výskum verejnej mienky v 155 krajinách. Respondenti hodnotia svoju spokojnosť so životom v 10 oblastiach bežného života. Najnižšie skóre je 0, najvyššie 10.
Inak, ako čakáte
Ako sú na tom národy sveta? Vysoké skóre tradične dosahujú bohaté národy, ako sú Dánsko (8,2), Švédsko (7,9) Fínsko (7,8) či Kanada (7,6). Veľmi nízke skóre majú vyslovene chudobné štáty (Pakistan – 6,2, Bangladéš – 6,9) či krajiny postihnuté vojnou (Kosovo – 6,2). Ekonómom je to jasné. Ľudia sú racionálne bytosti maximalizujúce svoje úžitky. Čím vyšší (príjem), tým lepší (život).
Sociológovia a psychológovia však považujú ekonómov za ignorantov posadnutých číslami a peniazmi. Poukazujú na to, že najviac spokojní so životom sú ľudia v krajinách ako Paraguaj (8,3) a Indonézia (8,1), ktoré bohatstvom nevynikajú. Vysokú spokojnosť so životom vykazujú aj obyvatelia krajín ako Salvádor (7,7) a Honduras (7,5), ktoré sú veľmi chudobné a navyše majú aj najvyššiu mieru vrážd na svete.
Pozoruhodne veľa kyslých tvárí nájdeme najmä v strednej a vo východnej Európe.
