Píše politológ Radoslav Štefančík
Radoslav Procházka má ambíciu, že jeho strana bude dominantným subjektom na pravej strane politického spektra. Prekážkou v tomto úsilí je jeho jasná konzervatívna orientácia, ako aj jeho pohŕdanie ostatnými pravicovými stranami.
Nezrovnalosti Radoslava Procházku v účtovníctve jeho prezidentskej kampane a paradoxne rastúce preferencie Siete v prieskumoch verejnej mienky opäť raz vyvolali otázniky nad líderstvom pravicového straníckeho spektra.
Tento text je založený na predpoklade, že líder pravice vzhľadom na podmienky kreovania slovenského straníckeho systému zo Siete nebude.
Dve konfliktné línie
Slovenský pravicový elektorát totiž rozdeľujú dve prirodzené konfliktné línie: národnostná, deliaca elektorát na slovenský a maďarský, a ideová, deliaca slovenských pravicovo uvažujúcich voličov na konzervatívcov a liberálov.
Pravicových voličov tak v ideálnom prípade reprezentujú tri stranícke subjekty – maďarský, kresťanskodemokratický a liberálny (prípadne stredový bez dôrazu na ideologický rozmer).
Ak by pravica skutočne potrebovala nejakého lídra, mala by hľadať minimálne troch politikov reprezentujúcich tradičné delenie svojho elektorátu.
