Predstavte si, že ste takmer 50-ročná pani z malého mesta. Syn vám objednal lacný internet od miestneho operátora, aj keď nikde na stránke nemali tlačidlo „Objednať” a bolo tam treba volať. Založil vám aj e-mail, aj keď nechápete, na čo to je. Po týždni ho máte plný spamu, e-mail od dcéry sa stratí, už s ňou hovoríte radšej iba cez Facebook.
Manžel pokusne kúpil cez e-shop filtrovaciu kanvicu na vodu, od toho momentu prestávate e-mail používať úplne, pretože denne vám chodia obrovské obrázkové e-maily s ponukami elektroniky.
Keď sa chcete dozvedieť, aký je najlepší recept na hŕstkovú polievku, Google vám vyhodí najmenej desať rôznych stránok, pričom každá z nich obsahuje desať receptov. Ako staršia pani prvýkrát na internete ste trochu zmätená.
Chcete si recept na hrśtkovú polievku niekam uložiť, no chce to od vás vyplniť päť položiek. Urobíte to, a napokon zabudnete, že ste si to vôbec uložili, pretože si aj tak nepamätáte, na akej to bolo stránke - a e-mailovú schránku máte plnú spamu. K spamu sa pripojí každodenný e-mail s receptmi.
Všade čudné heslá
Váš manžel chce pochopiť internet banking, ale banka vás s vážnou tvárou zavalí desaťmiestnymi heslami a rôznymi nástrojmi. Prišli vám rôzne obálky s číslami a doteraz ste nepochopili, čo tá obálka vlastne znamenala.
Medzičasom ste dostali tablet, chcete sa hrať, ale takmer žiadna hra nehovorí po slovensky. Ani Facebook, navyše je iný ako na počítači.
Predstavujete si, že by ste na tablete mohli čítať, ale neexistuje ani aplikácia, ktorá by ponúkala odkazy na zaujímavé čítanie vo vašom jazyku. Píšete dcére správy, ale predikcia nepozná slovenčinu a ponúka vám nezmysly.
V nastaveniach nerozumiete ani slovu, radšej sa tam nepúšťate, opäť niečo pokazíte.
Keď manžel strávi jeden celý večer svojím prvým vyhľadávaním hotela v Liptove, čaká vás pätnásťpoložkový formulár a na kalendárik s termínom sa vôbec nedá kliknúť. Keď tú stránku otvorí váš syn cez mobil, aby vám pomohol, nedá sa kliknúť ani na formulár.
Video s Helenou Vrtichovou na Youtube seká. Vaša obľúbená pesnička Heleny Vrtichovej sa na internete vôbec nedá nájsť.
Článok je v Piane a chce od vás vytiahnuť kreditku. Inštinktívne sa bojíte. Knižnica nemá na webe aktuálne letné otváracie hodiny a keď prídete do hotela s tabletom a wifi, musíte prepisovať čudné heslá, má sa objaviť nejaké potvrdzovacie, nevidíte ho, recepčný zvaľuje vinu na vás, zázrakom to ide, no signál stále vypadáva.
Keď idete do Turecka a hľadáte mapu mesta, nič nefunguje a celý tablet je vám nanič. Keď sa konečne pripojíte na drahý roaming, nejaké čudné nevypnuteľné nastavenie vám začne aktualizovať aplikáciu Google+, čo vás stojí desiatky eur a neviete to ani vypnúť.
Počas toho všetkého vás pri prezeraní stránok bombardujú reklamy a odkazy, ktoré vás vôbec nezaujímajú a ani nikdy nebudú. Tablet sa vám zase vybil, pritom ste si ho nabíjali včera.
Ružové okuliare
Zdá sa nám, že všetky naše aplikácie a nástroje a gaždety sú úžasné? Ale používať ich je stále veľmi ťažké.
Komplikovanosť vlastne očakávame a sme pripravení ju technológiám prepáčiť, pretože máme pocit, že nám nakoniec zjednodušia život.
A tiež nechceme vyzerať pred ostatnými hlúpo.
Naše ružové okuliare veľmi priehľadne ukazujú, ako sme nastavení na pokrok. Zatiaľ čo na prekážky v reálnom živote sa sťažujeme, pri používaní internetu sme si boli ochotní na ne zvyknúť.
Celkom reálny príbeh manželov pred päťdesiatkou však ukazuje, aký absurdný svet osobných technológií môže byť, ak ružové okuliare dáme dole. Aby sa to všetko používalo ľahko, bude to chcieť ešte veľa námahy, skúšaní a zmien. Internet vznikol ako otvorená platforma, kde je všetko možné. No je z toho chaos, pričom bez svojej otvorenosti by nebol taký úspešný a rozšírený.
Aby používanie technológií mohlo byť plynulé, budeme musieť obetovať aj časť súkromia.
Budú sa musieť meniť zákony a budeme potrebovať dosť nervov. Samozrejme, lepšie je nasadiť si dovtedy tie ružové okuliare. Ale ak ich začnete googliť, neponúka ich žiadny e-shop.
