Tvrdenie, že keď sme neodpustili Ficovi peniaze vlastnou hlavou, nemôžeme ani Procházkovi, je pravda, ale pláva po povrchu.
Reputačné straty, ktoré utrpel v afére s nahrávkou, si za kľučkovanie medzi lžami a zamlčanými podmetmi (peniazmi) Radoslav Procházka plne zaslúžil.
Poľahčujúce okolnosti ani nevidieť. To, čo je nad rámec ešte aj vtedy, keď do pózy nepoškvrneného počatia sa sám štylizoval, sú salvy morálneho rozčúlenia. Detonujú vo variáciách ako „stratil morálny nárok byť lídrom pravice“ (Sulík), či krívajúcich analógiách, že ak sme neodpustili Ficovi peniaze vlastnou hlavou, nemôžeme ani Procházkovi. To je iste pravda, ale lezie po povrchu. Jedna vec je odpustiť a druhá cit pre mieru.