Keby na každú kauzu slovenskej politiky reagovali preferencie strán a ich lídrov tak prudko, ako sa to v najnovších číslach od Focusu zaslúžene prihodilo Sieti Radoslava Procházku, pod Tatrami by sa diali naozaj veľké veci.
Pre slovenskú politiku by to znamenalo skutočnú revolúciu aj vtedy, ak aj hneď vylúčime úplne nereálnu reakciu zúčastnených. Tou je, že by politici v obavách o svoju profesionálnu budúcnosť nadobro prestali s nekalosťami, keby im preferencie po každom škandále mizli priamo pred očami. Určite by sa im to však nepáčilo a nejaký typ reakcie by bezpochyby prišiel.
HZDS trvalo dve desaťročia, kým mu jeho voličov prebral Smer, ktorému zas bude porovnateľne dlho trvať, kým ich odovzdá komusi ďalšiemu.
SDKÚ zaniká tiež omnoho pomalšie, než by sa vzhľadom na jej skoršie prešľapy a súčasnú neschopnosť dalo oprávnene očakávať. To všetko preto, že všetky chyby a škandály s voličmi týchto kľúčových porevolučných strán ani nepohli.