Tých, čo sa de facto lobizmu venujú, ale formálne ho nevykonávajú, nedokáže prinútiť, aby sa na lobistov premenovali.
Keďže spolupráca zdobí slovenskú opozíciu, do parlamentu majú namierené dva zákony o lobingu. Teda nominálne dva, fakticky jeden, keďže návrhy KDH a Nova sú „zrejme identické“. Hovorí predkladateľ Hrušovský a ten už len o tom niečo bude vedieť. Skoro ako v tom vtipe, kde tieň čašníka nesie na tieni taniera tieň rezňa.
Príznačné je, že oba návrhy, pokiaľ sú reprízou toho, čo neprešlo v septembri 2013, nie sú rezeň, ale jeho tieň. Niežeby regulácia lobingu v zmysle oddeliť ho od korupcie a klientelizmu nebolo snaženie správnym smerom. Je.
Ak však reč filozofa Bělohradského, že „vstúpili sme do postdemokratických čias, keď lobovanie je jediný efektívny spôsob robenia politiky“, vezmeme len polovážne, tak vyvstáva otázka, či už práve „čistý“ lobing, aj bez nánosov kriminálneho správania, nie je rovnaké alebo porovnateľné zlo.
